SNG - výstava fotografií, nádherné ale v akom prostredí

Autor: Ján Kobriak | 19.6.2013 o 10:50 | (upravené 19.6.2013 o 16:15) Karma článku: 6,62 | Prečítané:  479x

Nikdy som predtým nebol v Slovenskej Národnej Galérii a keďže som mal včera pár hodín extra času pokiaľ som sa mal stretnúť s mojimi známymi v meste, tak som sa tam vybral. Dúfal som, že tam bude ešte stále výstava fotografii zo starých bratislavských čias na ktorú som tam chcel isť dávnejšie ale nemal som čas alebo so mnou nikto nechcel ísť. Fotografia je jednou z mojich hobby, a tak som túžil vidieť fotografickú výstavu zo zabudnutých čias Bratislavy, ktorú som našiel niekde náhodou v novinách.

Wiliam Malík - Výstava fotografií v SNG BratislavaWiliam Malík - Výstava fotografií v SNG BratislavaWiliam Malík

Keď som dokráčal ku galérii, vedel som už, že vchod je z boku od Reduty, nakoľko hlavná budova je v štádiu rekonštrukcie ktorá sa ale asi nezačala, lebo nič tomu nenasvedčuje. Vošiel som starými dvermi dnu a cez menší vestibul som sa dostal k nejakému provizórnemu miestu na vstupenky. Aspoň tak sa mi to celé zdalo. Lebo vždy sa snažím vcítiť do roly turistu ktorý dôjde na miesto prvý krát a že či by zvládol túto úlohu nájsť vstup. Myslím, že by to po určitom čase zvládol, ale mal by pocit, že všetko je tu nejaké postavené na kolene, a ako keby sa o celú galériu starala nejaká dobročinná organizácia ktorá sa to snaží zachrániť pred krachom. Určite by som to nenazýval Slovenská Národná Galéria. Keď si to porovnám z Dublinskou National Gallery of Ireland, alebo The National Gallery na Trafalgar Square v Londíne, to je asi ako porovnávať Nákupné centrum Eurovea s Luníkom IX.

Ale nebudem nikomu nič zazlievať, tešil som sa na fotografie a staré časy, a táto podoba galérie ju len umocňovala. Tak som vytiahol môj starý preukaz z univerzity v Írsku, či prejde alebo nie, a chalan za pultom povedal, že prejde, tak som zaplatil 1,30 Eur namiesto 3,50. Tak na čo sa tu sťažujem, poviem si. No sťažujem sa sám sebe, že ma štve, že aký pocit by mal z tohto priestoru turista ktorý prišiel za kultúrou. No ale nechávam to zatiaľ tak a idem na tretie poschodie ako mi bolo povedané, že tam je výstava. Vzal som schody, lebo som nevidel výťah. Ale kvôli mojím pár kilám nadváhy mi to nevadí. Na treťom poschodí som výstavu aj našiel. Nádherné veľké fotografie povešané na stenách v asi štyroch miestnostiach s drevenou podlahou ktorá sem tam popraskala ako u mojej babky na dedine. Uplná nostalgia.

Ihneď som sa vnoril do sveta ktoré fotky ukazovali. Už pri tretej som sa zastavil asi na tri minúty ale len civel na svet ktorý zobrazovali uzamknutý v čase. Bolo to Bratislavské staré korzo z roku okolo 1938. Alebo nejak tak. Uchvatne som sledoval ľudí v oblekoch, reklamné slogany na stenách ulíc, ruch, nápisy na obchodoch. Niečo čo už neexistuje, niečo čo už nie je. Teda ak nerátam tie budovy ktoré tam doteraz stoja, ale obchody ktoré boli nahradené pizzeriou fast foodom, turistickými suvenírmi, nejakým šperkárstvom či čo tam teraz je. Fotografie boli úplne fascinujúce. A mal som možnosť na ne pozerať koľko som len chcel. Bolo nás tam v galérií asi len tak zo desať ľudí, ak nerátam skupinku návštevníkov so sprievodkyňou ktorý hneď odišli ako som ja prišiel, a ktorej výklad sa roznášal po celom priestore, ale podľa jej entuziazmu ktorý sršal z jej slov vedela o čom hovorí, čo sa mi páčilo.

Na stenách som zbadal aj prvý malý LCD display na ktorom bolo dobové video z predvojnových rokov. Bolo to pekne, ale display bol tak malý a zlej kvality, že ma to vôbec neoslovilo. Akurát čo som si všimol že napájací kábel je voľne padnutý na zem, a predlžovacia k nemu ide po dlážke v provizórnej liste. Proste niekto sa snažil to tu posunúť do 21vého storočia, len nemá prostriedky. Poradím: skúste napísať alebo zavolať do TPD alebo Nay, podľa mňa by vám dali pár 32 palcových LED LCD zadarmo, ak im dáte malú plaketu pod TV, že na to nezištné prispeli. A ten kábel by Vám schoval hociaky dobrý údržbár. Ale podľa toho čo som sa dozvedel, sa čaká na rozhodnutie, že čo s veľkou budovou galérie, tak toto je len dočasné riešenie. Mňa to ale mrzí. Ak sa robí niečo, nech sa to robí poriadne alebo vôbec. Inak je výsledok smutný.

Ale späť k fotografiám. Naozaj doporučujem navštíviť tuto výstavu. Fotografie z čias Bratislavy od roku 1924 do konca komunizmu v 1989. Stoji to za tu námahu vyjsť si tri poschodia = výťah totiž nejde som zistil, lebo kvôli zvýšenej hladine Dunaja z povodne pred týždňom, sa zaliala strojovňa... Takže ak mate dobre nohy a vek na to aby ste dokázali vyšlapať tri poschodia, určíte si to nenechajte ujsť.

Fotografie sú krásne čisté, bez zrnitosti a čmúh. Ostrejšie sú než moje digitály, musím uznať. A tá atmosféra ktorou sršia, to by som naozaj chcel vedieť dokázať zreprodukovať. Obchodný dom Baťa, Michalská brána, Bratislavský hrad, Petržalka, ako to bolo pred 80 rokmi, to si je už naozaj ťažké predstaviť bez fotografií ako sú tieto.

Nakoniec z mojich predpokladaných dvadsať minút pobytu v galérii bolo 40, a veľmi pekný zážitok ktorý som ani nepredpokladal. Ak si odmyslím priestory v ktorých sa to celé odohráva, tak je to najlepšia výstava čo som doteraz videl. A to som ich už videl zopár.

Presnejšie informácie o výstave nájdete tu:

Viliam Malík 1912 – 2012, http://www.sng.sk/sk/uvod

PS: Kto robil sng.sk website? Ja ho roztrhnem. Ak sa mi niekto z galérie ozve, postarám sa im o profesionálne vyzerajúci a funkčný web zadarmo . A nebude potom vyzerať ako školsky projekt z piatej triedy na základnej škole. / vopred sa ospravedlňujem všetkým nadaným piatakom. / Keď som na sng.sk web prišiel, že poskytnem linku do môjho blogu ako referenciu na spomínanú výstavu, najprv som musel sám seba ubzpečiť, že je to skutočne SNG stránka. Nechápem ako to mohli vôbec uploadnuť na web...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?